Autor: Boris Višněvskij, člen zákonodarného zhromaždenia v Sankt-Peterburgu, strana Jabloko

Keď bol zostrelený “Boeing”, doneckí teroristi okamžite a radostne vyhlásili, že zostrelili ukrajinské nákladné lietadlo a vyhrážali, že takto dopadne každý, kto sa objaví na “ich nebi.”

Po zistení, že zostrelili civilné lietadlo začali zatĺkať. A niektorí pochybovači dodnes nemôžu uveriť faktu, že strieľali teroristi …

Keď bol rozstrieľaný autobus v blízkosti mestečka Volnovacha v Doneckej oblasti, teroristi okamžite a radostne oznámili, že zničili ukrajinské kontrolné stanovište.

Po zistení, že trafili aj autobus, v ktorom cestovali civilisti, zopakoval sa scenár Boeingu – znova všetko popierali. A niektorí pochybovači dodnes nemôžu uveriť faktu, že strieľali teroristi …

Keď mínometné paľba v Donecku zasiahla civilistov na trolejbusovej zastávke, teroristi okamžite z toho obvinili ukrajinskú armádu.

Potom si však uvedomili, že mínomet nezasahuje na vzdialenosť 15 km (vzdialenosť, na ktorej sa nachádzajú ukrajinskej pozície), a vyhlásili, že v meste pôsobia “diverzné jednotky”, ktoré naschváľ vnikli do mesta, aby postrieľali ľudí na trolejbusovej zastávke. A niektorí pochybovači dodnes nemôžu uveriť faktu, že strieľali teroristi …

Keď v Marjiupole pod paľbou GRADov a URAGÁNOV zahynuli ľudia, teroristi okamžite a radostne oznámili ofenzívu na mesto (predtým sa ich pohlavár chválil tým, že už nebude brať zajatcov).

Potom si však uvedomili, čo sa stalo, a pokúsili sa, ako to mávajú vo zvyku, všetko zviesť na ukrajinskú armádu a nazvať to “provokáciou”, ale tentoraz všetky dôkazy svedčia o tom, že sa strieľalo z územia, ktoré kontrolujú teroristi.

V súčasnej dobe verejne pochybovať o tom, kto má na svedomí smrť 30 ľudí v Marijupole, môžu len ruskí diplomati, ktorí stále blokujú rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN proti doneckým teroristom a ruskí propagandisti v civile, od redaktorov Kremeľ-TV až po anonymných blogerov, ktorí nariekajú, že Marijupol nestihli “oslobodiť” skôr …

Koľko ešte je potreba obetí po “Marijupoľskom zlome”, aby zmizli posledné pochybnosti o katastrofálnosti politiky Kremľa v “ukrajinskej otázke”?

Práve Kremľa – pretože bez ruskej pomoci teroristi by padli za týždeň. Pretože práve z Ruska prúdia kolóny GRADov a URAGÁNOV, BUKY a prenosné protilietadlové raketové komplexy, tanky a obrnené transportéry.

Vari ešte niekto pochybuje o pôvode týchto zbraní? Vari sa niekto stále domnieva, že ich zbierajú doneckí baníci v improvizovaných zbrojovkách v pivniciach? A tam tiež vyrábajú granáty a náboje do nich?

Stále niekto pochybuje o tom, že proti ukrajinskej armáde na Donbase nebojujú “povstalci”, ktorí sa zázrakom naučili riadiť tanky a strieľať z GRADov, ale zaslaní profesionáli z Ruska?

Mimochodom, kto si pamätá, ako ruské úrady a ruskí propagandisti hovorili Čečencom, ktorí bojovali proti ruskej armáde (a ktorí pritom nedostávali zo zahraničia ani tanky, ani obrnené transportéry, ani raketomety)? Vari ich nazývali “povstalcami”?

A Vyšetrovacia komisia RF, pokiaľ si spomínam, nestíhala nikoho za masové zabíjanie civilistov v Čečensku. Ale teraz statočne začína trestné stíhanie ukrajinských vojakov …

Samozrejme, ruské vedenie neustále popiera prítomnosť svojich jednotiek na Ukrajine.

Ale rovnako tak popieralo svoju prítomnosť na Kryme pred jeho anexiou – a potom sa priznalo.

Rovnako tak popieralo prítomnosť “dobrovoľníkov” na východe Ukrajiny – a potom sa priznalo.

A rovnako tak ich predchodcovia zo sovietskej vlády popierali, že naši vojaci bojujú v Kórei a Sýrii, Angole a Mozambiku, Egypte a Jemene, Alžírsku a Vietname, Etiópii a Libanonu – a potom sa priznali. Tradícia (lži) má hlboké korene …

Svet je usporiadaný tak, že tajomstvo bude odhalené tak či tak.

A rovnako ako teraz Strelkov-Girkin otvorene hovorí o obsadení krymského parlamentu a prinútení jeho poslancov k hlasovaniu a začiatku povstania na Donbase – čoskoro sa presne dozvieme, kto a ako rozpútaval vojnu na Ukrajine. Kto a ako tam posielal ruských “dovolenkárov” a “dobrovoľníkov”, kto sa hral na “povstalcov”, kto a koľko poslal ruských zbraní na Donbas, kto pestoval nenávisť a lži.

Nepochybujem – a dúfam, že čoskoro – príde doba, keď sa budú zodpovedať za svoje činy. Aj pred ruským národom, aj pred Ukrajincami.

Budú sa zodpovedať za zabitých a zranených, za zmrzačené telá a poničené duše.

Spomenieme si na všetky mená.